Moja tretia Ponitrianska stovka.


Zážitok nemusí byť dobrý, hlavne nech je intenzívny. Alebo ako hovorí "ultrakamarát" Jožo: "Čím horšie, tým lepšie."








28. augusta, teda deň pred výročím SNP, som si bol trochu zabehať. No a kam je v takýto deň vhodnejšie ísť než do kraja partizánov, do obcí Kľak a Ostrý Grúň? Z auta som teda vystúpil v Kľaku, Partizánskou dolinou som cez Partizánsky les okolo Partizánskej chaty po zelenej značke vybehol na Vtáčnik. Z Vtáčnika som sa vybral po červenej smerom na juh, keď som zrazu na úplne rovnom lesnom chodníku kúsok pred Kláštorskou skalou zle stúpil, v ľavom členku to zaprašťalo a ja som šiel k zemi... Nasledujúcich 10km cez Rúbaný vrch, potom po žltej Klenovou dolinou do Ostrého Grúňa a odtiaľ po asfaltke k autu v Kľaku patrilo k naozaj intenzívnym zážitkom.
Modrý krížik označuje miesto kde sa mi to stalo:

Aj stláčanie spojky na ceste do Žarnovice kde som si kúpil vrecko mrazenej kukurice na obklad a ďalej do Topoľčian si budem dlho pamätať. Takto vyzerala moja ľavá noha o pár hodín neskôr v čakárni pohotovosti nemocnice v Topoľčanoch:

Kosti boli našťastie OK, len väzivá si to odniesli. A toto sa mi stalo len tri týždne pred štartom P100. Nasledujúce dva týždne som skákal na barlách a nasadil som intenzívnu oblbovaciu liečbu kombináciou Heparín + Voltaren + Elmetacin. Napriek tomu ešte týždeň pred štartom P100 vyzerala noha takto:

Navštívil som preto fyzioterapeuta v TOMESA Topoľčany ktorý mi spravil takýto "tejping" - 5 dní pred štartom P100:

Rozum vravel NIE, členok vravel NIE, predpoveď počasia vravela NIE, napriek tomu som v sobotu ráno stál v daždi niekde v tomto dave, ktorý sa v upršanej Handlovej chystal na štart:

Odštartované:

Začalo 19 a 3/4 hodiny lejaku a blata, ktoré asi najlepšie vystihujú tieto slová z Facebooku:

V polovici trate mi po občerstvovačke v Jedľových Kostoľanoch prišlo strašne zle. Situácia sa na chvíľu zlepšila po tom ako mi Majka Prokipčáková venovala zo svojej zásoby jeden Pankreolan. Dlho to však nevydržalo a na zostávajúcich 50km som obsah žalúdka rovnomerne rozptyľoval po hrebeni pohoria Tríbeč. Na zvuky ktoré som pri tom vydával z diaľky odpovedali rujné jelene...
Nakoľko som nebol schopný nič jesť dostal som sa do sacharidovej krízy a Žibricu so Zoborom som absolvoval v mdlobách. Pri záverečnom zbehu zo Zobora som zablúdil a pridal som si pár kilometrov navyše. Bez ohľadu na to som ale po 19h 46min dorazil do cieľa.
Z 240 štartujúcich do cieľa dorazilo 176, ostatní odpadli ako DNF niekde cestou. Ja som skončil na 95. mieste, takže sa nesťažujem. Toto bola moja tretia P100. Celkovo mám za sebou 3x P100, 2x L100, 2x V100 a jednu neúplnú MF100 na ktorej ma zrušenie akcie z dôvodu extrémne zlého počasia zastihlo na Martinských holiach. To sa mi zdá za 2 roky ako celkom dobrá bilancia.
Ešte pár prevzatých obrázkov a záznam trasy:









Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie:
Hlasov: 1
Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti

 
Späť na predchádzajúcu stránku

Vytlačiť článok Vytlačiť článok