Koncoročné bilancovanie


Silvester – čas koncoročného bilancovania



Ak som pri sumarizovaní roka 2016 myslel že biednejšie to s mojimi koníčkami už ani nemôže byť, ešte som netušil čo ma čaká v roku 2017. Kombináciou viacerých udalostí nebol na koníčky ani čas, ani peniaze a v neposlednom rade ani tá správna nálada. No a tak bol rok 2017 z pohľadu vodáctva úplne nulový, poľovačky rovnako čistá nula, cestovanie takisto zúfalé - keď nepočítam dve krátke cesty autom do Mníchova a jednu do Prahy tak som za celý rok zo Slovenska ani nos nevystrčil. Od jesene som v Martine, v práci od 6. ráno do 7.-8. večer a tak som bol bez možnosti tréningu nútený tento rok úplne vypustiť zimné plávanie. Túto stránku by som mal premenovať na www.exaviatik.info, nakoľko okrem niekoľkých MZK okruhov na letisku v Janíkovciach koncom leta som ani vo vzduchu nebol. Tramping dopadol podobne, okrem účasti na spomienkovom ohni na fleku Meteor som nikde nebol a odkedy som v Martine tak nám nejako ani tie domáce trampsko-folkové brnkačky časovo nevychádzajú.


A tak jediná z mojich záľub ktorej som sa tento rok serióznejšie venoval je moje rekreačné pobehovanie po lesoch. Napriek dosť zúfalo vyzerajúcej jeseni sa mi vďaka 206 kilometrom ktoré som nabehal v decembri podarilo aj tento rok prekročiť hranicu 2000km.





Teší ma to, lebo ešte pár dní pred koncom roka to vyzeralo beznádejne.

Takto som pobehal Slovensko v roku 2017:


A pre úplnosť ešte 16km ktoré som nabehal po Mníchove, kde ma mimochodom zamkli v nočnom zámockom parku a musel som von preliezať cez vysokú bránu.



Medzi tie zaujímavejšie (z pohľadu vzdialenosti) patria tieto behy (dvojklikom na názvy behov na nasledovných mapkách sa dostanete na stránky Garmin Connect kde si behy môžete pozrieť detailne, niekde aj s fotkami):


- v apríli moja v poradí tretia Lazová stovka

- v máji dve 50-ky, Bánovecká a Strážovská


- v júni môj doterajší vzdialenostný rekord - Štefánik Trail

- v júli to bola slovenská chuťovka - Malofatranská stovka

- august som vynechal aby som v septembri najskôr jeden víkend pobehal v úplne nových teniskách Považský Inovec, aby som v nich, aspoň trochu rozbehaných, hneď ďalší víkend odbehol už svoju v poradí štvrtú Ponitriansku stovku


- do konca roka sa potom už nič dlhšie nepodarilo, s výnimkou Prvého sviatku vianočného, kedy som už tradične "naháňal kilometre", tentokrát po brehu Váhu medzi Trenčínom a Leopoldovom

Tieto dlhé behy sú do značnej miery masaker, self-test kondície a pevnej vôle. Dôvodom prečo behám sú naopak krátke, okolo 20 kilometrové "behy do pohody" po okolitých pohoriach, na ktoré sa snažím si ukradnúť pár hodín času spravidla v nedeľu ráno.


Z nebežeckých aktivít len jedna stála za zmienku a každému ju odporúčam – v lete sme si s Martinom skočili do Rakúska, kde sme na bicykloch prešli Wachau – najkrajšiu časť dunajskej cyklotrasy. Je to tam naozaj pekné, veď posúďte z tohto videjka:



Ked sa už mne v mojich aktivitách nedarilo, o to viac ma teší že Martin to tento rok rozbalil úplne parádne.
Najskôr dal v júni vo Valči juniorského Spartana:



Potom pred prázdninami vyhral na školskej olympiáde čo sa dalo:



V auguste a septembri dal triatlony v Komárne a Hurbanove, ako aj akvatlon v Piešťanoch:






No a dorazil to na halových majstrovstvách Slovenska vo viacboji všestrannosti, kde sa mu konečne podarilo prelomiť smolu a po troch štvrtých miestach to bola tento rok strieborná medaila:





Tréningy a pevná vôľa zjavne prinášajú výsledky. Len tak ďalej!




Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie:
Hlasov: 3
Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti

 
Späť na predchádzajúcu stránku

Vytlačiť článok Vytlačiť článok


Súvisiaca téma

Cestovanie