Aviatik - stránka nielen o lietaní

Štefánik Trail 2017
Publikované: ©tvrtok, 15.06. 2017 - 01:06:53
Vec: Beh



Takmer štyri roky od mojej prvej stovky som sa cítil pripravený zdolať legendárny Štefánik Trail, s dĺžkou 144km a prevýšením 5330m.





Na Slovensku v posledných rokoch vzniklo veľa ultrabežeckých podujatí. A hoci je za nimi v podstate tá istá komunita nadšencov - organizátorov a dobrovoľníkov a preto sa v mnohom na seba podobajú, žiadna z nich sa z pohľadu publicity, medializácie a celkového marketingu nevyrovná Štefánik Trailu. Kto sa čo len trochu zaujímal o ultra behy určite o ST140 počul.
O vzniku a nosnej myšlienke ST140 sa môžete dočítať tu.
Tento rok som sa rozhodol že je načase zaradiť "Štefánika" do svojej zbierky, lebo veď kto nedal "Štefánika" nevie čo je ultra. A tak som sa ocitol v 163 člennom dave "ultras" ktorí piatok o siedmej večer vyrazili od Štefánikovej mohyly na Bradle smerom k Štefánikovej soche v Bratislave na brehu Dunaja.



Noc bola veľmi teplá, obloha jasná a Mesiac v splne. Prvých 50 kilometrov ma trápili črevné problémy, ale nebolo to nič tragické len ma frustrovalo neustále dobiehanie tých istých bežcov. Najskôr som skupinku predbehol a o chvíľu som len z kríkov pozoroval obiehajúce čelovky. A tak stále dookola. Neskôr sa to našťastie zlepšilo. Výškový profil hovoril o tom že hrebeňovka bude zaujímavá, ale nepredpokladal som že tam bude toľko skalnatých, skutočne technických úsekov. Tie najnebezpečnejšie boli perfektne pokryté ľuďmi zo záchrannej služby​.
Ich pohľad na priebeh akcie si môžete prečítať tu.
To že sa na hrebeni nikomu nič vážne nestalo svedčí o tom že sa na štart postavili ľudia ktorí už majú po horách niečo nabehané.

Záruby, 35. kilometer. Takto to vyzerá keď niekomu konár zhodí čiapku a on to nerieši, lebo netuší že v tme sa skrývajú paparazzi:



V druhej polovici trate ma začali trápiť veľké otlaky na oboch pätách. Mal som na sebe HOKA One One Speedgoat. Tieto tenisky boli prvých cca 400 nabehaných kilometrov úplne perfektné, potom sa nejako rozšľapali, päty majú vo vnútri viac miesta a šmýkaju sa zo strany na stranu. Na tréningových 20-30km behoch sa to neprejaví, ale pri dlhších sú výsledkom škaredé otlaky. Neviem čo s tým, ľúto mi je vyhodiť inak celkom zachovalé tenisky čo majú nabehaných len asi 600 km. V každom prípade mi na ST140 spôsobili kopec trápenia.
Podľa predpovede mala byť sobota mimoriadne horúca a tak som sa obával svitania. Pred svitaním sa našťastie obloha zatiahla, na hrebeni bola hmla, dosť silný vietor a občas spŕchlo. Na beh teda úplne ideálne podmienky.

Skalnatá, 75. kilometer. Ranná hmla a mrholenie.


Pánova lúka, 95. kilometer. Už je poriadne teplo.


Až neskôr okolo obeda sa vyjasnilo a prišla sľúbená horúčava. Zhruba na 100 kilometri sme sa popod lanovku vyštverali na Kamzík. Tu má pre nováčikov trasa ST140 pripravený jeden neférový, zákerný žartík. Vidiečan ako ja vybehne z lesa pri nemocnici na Kramároch a cez Horský park sa rúti rovno dolu. Pred sebou má hrad a vie že za ním je Eurovea, nivána a vykúpenie. Sedlákovi v tej chvíli vôbec nedochádza že do cieľa je to podľa itinerára ešte vyše 40km a aj slušné výškové metre a že teda v tom musí byť nejaký háčik. Keď trasa pod Slavínom odbočí prudko doprava ešte stále je v pohode. Keď ale odrazu beží hore Mlynskou dolinou, okolo budovy televízie a ZOO presne opačným smerom než je Štefánikova socha na nábreží začne mu to dochádzať. Pre mňa osobne bolo tých záverečných 40km najťažších. Na Devínsku Kobylu som dobehol s pocitom že má to už vôbec ale vôbec nebaví. Na občerstvovačke v Devíne som riešil dilemu či si spravím pauzu a pokúsim sa nejako si ošetrit chodidlá alebo kašlem na to nech už mám tých posledných 14km čo najskôr za sebou. Našťastie som sa rozhodol správne. Obetoval som polhodinku, otlaky injekčnou ihlou vypustil, prelepil náplasťou a až potom som pokračoval. Nejako som sa dostal do Bratislavy kde má za River Parkom poslal Slavo Glesk hore schodmi až nad hrad a odtiaľ to už boli len 3 kiláky dolu po dlažobných kockách a po nábreží až po nafukovaciu cieľovú bránu s vtipným nápisom HOTOVO.



V základnej škole, ako inak M. R. Štefánika som dal sprchu, prezliekol som sa, rýchlo som sa taxíkom odviezol na železničnú stanicu a odtiaľ posledným vlakom do Piešťan kde som mal od piatka zaparkované auto. Cesta autom z Piešťan do Topoľčian bol samostatný intenzívny zážitok. Po viac než 40 hodinách bez spánku s nohami čo ešte ako tak dokázali stlačiť plyn, s problémami brzdu a s úplným utrpením spojku cez Havran a Čertovu Pec. Ale aj to patrí k ultra.
Sumár:
144 kilometrov
5300 výškových metrov
163 štartujúcich v kategórii ULTRA
70 DNF - 43% "úmrtnosť" na trase je teda fakt dosť

Ja som do cieľa dorazil ako 73. Nakoľko to bol môj prvý "Štefánik" a moja doteraz najdlhšia trasa išiel som na istotu aby som neprepálil a neskončil DNF. Podarilo sa, dokonca v časovom limite UTMB, takže som spokojný.



Výškový profil ST140:


Chodidlá na 3. deň po ST140 ešte stále drenážujem, ale už sú skoro fit.


Verím že sa na webe časom objavia ďalšie fotky z tejto super akcie ktoré sem pridám. Čo sa týka môjho tohtoročného behania, mám k dnešnému dňu za sebou dve 100ky, dve 50ky a okrem toho len pár kratších relaxačných behov do pohody. Takto som zatiaľ popísal mapu Slovenska svojimi teniskami v roku 2017:



Štefánik Trail je vrcholová bežecká akcia, a atléti na prvých miestach, s podporou Pacerov a Support Teamov dosiahli pre moje chápanie nepredstaviteľné výsledky. Pre mňa je ale najsilnejšou osobnosťou tento človek:



Jeho štartové číslo 70 reprezentuje jeho vek. Do cieľa síce dorazil až o štvrť na tri ráno ako posledný, ale prekonal tým 70 DNF ktorí skončili na trase. Má môj rešpekt.
Tu je jeho príbeh.
No a tu je GPS záznam môjho trápenia:









Tento článok si môžete prečítať na webe Aviatik - stránka nielen o lietaní
http://aviatik.info

Tento článok nájdete na adrese:
http://aviatik.info/modules.php?name=News&file=article&sid=309