Aviatik - stránka nielen o lietaní

Zimný bivak na druhý pokus
Publikované: Piatok, 06.04. 2018 - 23:44:40
Vec: Tramping, hory



Tento rok mi moje tradičné zimné bivakovanie vyšlo až na druhý pokus. Z prvého pokusu sa stala noc strávena v spoločnosti veľmi fajn ľudí.



17. marca som zobral mačky, snežnice, karimatku, spacák a vybral som sa do Malej Fatry s so zámerom bivakovať niekde na hrebeni. V okolí Veľkého Kriváňa bolo -18 a taká víchrica že všetky moje snahy vyhrabať si snežnicou aspoň plytkú priehlbinu na ochranu pred vetrom boli márne. Masy horizontálne letiaceho snehu zasýpali môj záhrab rýchlejšie než som ho ja stačil kopať. Tak som sa vybral na Chatu pod Chlebom kde som si plánoval dať čaj a následne zostúpiť nižšie do lesa kde by som bol stromami chránený pred vetrom a tam prespať. Keď som ale prišiel na chatu moje plány sa razom zmenili. Našiel som tam totiž niekoľko Poliakov, Čechov ale hlavne partiu ktorá si hovorila VHT Plus Prievidza. Partia super ľudí ktorí si na hrebeni robili víkendový VHT kurz s lanami a cepínmi. Mali so sebou gitaru, cajon a rozne folkáčske drncátka a chrastítka. Hrali a spievali fakt parádne. Neskôr gitara kolovala, dostala sa aj ku mne a zmesou Daňka, Nohavicu, Plíhala, Kryla, Tomáška, Ryvolu, Žalmana, Horkého, Tučného, Redla, Křesťana a mnohých iných sme trochu rušili nočný kľud až do tretej ráno. Ale povedané slovami klasika z VHT Plus: ”Kto by sa sťažoval, veď sme všetci tu!” O tretej som sa vyštveral na povalu chaty, kde síce mrzlo ale nefúkalo a zaliezol do spacáku. Ráno som potom zostúpil do Trusalovej, naspäť do civilizácie.



Gitarová brnkačka:


Ráno pri zostupe z chaty:




Pred Veľkou nocou sa výrazne oteplilo, sneh z kopcov začal miznúť pred očami a ja som sa začal obávať že sa úplne roztopí skôr než stihnem absolvovať aspoň jeden tohtoročný zimný bivak. Preto som v sobotu 31. marca večer sadol do auta a napriek hustému dažďu som vyrazil do Fačkovského sedla. Na lúke pri parkovisku už sneh nebol, len veľa vody a blata a stale pršalo. Serpentíny na Reváň boli ako bobová dráha poliata vodou, našťastie som mal mačky tak sa dalo. Od Reváňa po Kľak vyše metra ťažkého mokrého snehu. Vrchol Kľaku roztopený, medzi skalami ostrovčeky snehu a ľadu. Ľahol som si teda na vlhký ľad a o pár minút začalo pršať. Pršalo celú noc, až okolo tretej nad ránom sa dážď zmenil na sneženie. Ráno mal spacák asi 10kg a keď som ho natláčal do batohu tiekla z neho prúdom voda. Ale stará klasika je stará klasika. Dva vojenské vlnené svetre kúpené za pár EUR v Army Shope boli síce úplne mokré a ťažké ako z olova, ale stále hriali. Rovnako petrolejka od večera do rána bez problémov stále svietila a hriala. Moderné čelovky sú fajn, ale celú noc vám pri hlave svietiť nebudú a ani skrehnuté prsty si nad nimi pri balení vecí nezohrejete.


Polnoc na Kľaku - spln Mesiaca nad oblakmi + 30 sekundová expozícia GoPro:

Do rána nasnežilo:



V každom prípade – moja tradícia zimných bivakov je dlhšia o ďalší rok.







Tento článok si môžete prečítať na webe Aviatik - stránka nielen o lietaní
http://aviatik.info

Tento článok nájdete na adrese:
http://aviatik.info/modules.php?name=News&file=article&sid=314